Karel IV. a Slovensko - 2. část

výročí Při příležitosti blížícího se 700. výročí narození Karla IV. jsme na stránku cesi.sk zařadili informace o pobytu Otce vlasti na hradu v Trenčíně a také příspěvek historika PhDr. Štefana Holčíka o pobytu Otce vlasti a římského císaře v Trnavě.

Na říjnové přednášce historičky PhDr. Daniely Dvořákové, CSc. na téma „Karel IV. z pohledu slovenské historiografie“ odzněly podrobnější informace na toto téma, a tak jsme ji požádali o příspěvek.

S poznámkou „...stručný přehled pobytu Karla IV. v Uhrech a tedy i na Slovensku (kromě Životopisu Karla IV. a Kroniky Jana z Turce jsem čerpala z knih Spěváčka, Seibta, Kavky a velké publikace Lucemburkové)" nám poskytla následující informace:

1335 august stretnutie Karola IV, Karola Róberta a Jána Lux. v Trenčíne za prítomnosti splnomocnencov poľského kráľa

česko-uhorský spolok uzavretý v septembri (účastník aj Ján Henrich), titulovaný tu ako Korutanský, a napokon schôdzka troch kráľov na Visegráde 12. – 26. novembra 1335, Karel IV. sa rokovaní zúčastňoval ako nástupca na tróne, nezasahoval

1337 odišiel Karol IV. k bratovi do Tyrolska, cestoval cez Uhorsko, lebo nemohol cestovať cez habsburské územia. Po Dunaji sa plavil do Budína, tam sa stretol s Karolom Róbertom, odtiaľ cez Chorvátsko do Senje, išiel z Tyrolska aj do Lombardska

vo februári 1338 dohodol ešte ako moravský markgróf vo Visegráde svadbu svojej ani nie trojročnej dcéry Markéty so synom a dedičom Karola Róberta, Ľudovítom. Súčasne uznal uhorské nároky na poľský trón a Karol Róbert zase rešpektovanie českých záujmov v Sliezsku

začiatok roku 1339 sa rovnako ako pred rokom vybral do Visegrádu na stretnutie s uhorským kráľom. na programe aj záležitosti dotýkajúce sa Poľska (manželka Karola Róberta bola sestrou Kazimíra), potom ešte v Bratislave (životopis Karla IV. s. 30: Odtud jsem se odebral do Prešpurku, jenž leží na hranicích Uher a Rakous, a smířil jsem krále uherského s vévodou rakouským. p. http://www.rodon.cz/admin/files/ModuleKniha/30-Vlastni-zivotopis.pdf

1342 ťažko chorý Karol Róbert, keď sa to Karel IV. dozvedel cestoval do Uhorska, ale už ho nezastihol živého

v septembri1345 rokoval Karel IV. v Banskej Bystrici s Ľudovítom o nadchádzajúcej svadbe Markéty

1347 opäť stretnutie oboch kráľov v Bratislave

1353 viedenské stretnutie, diplomatický kongres (parlamentum maximum to označila jedna dobová kronika, dnes by sme povedali summit), zúčastnili sa Ľudovít Brandenburský, arcibiskup kolínsky, mohučský, trevírsky a pražský, vyslanci poľského kráľa a benátskeho dóžu, Karel IV. Ľudovít, ktorý ako splnomocnenec zastupoval aj poľského kráľa, Albrecht II Rakúsky, zasnúbenie Karla IV. s 13 ročnouAnnou Svídnickou, pôvodne pre dvojročného syna Václava, ktorý zomrel. Prostredníkom bol Ľudovít (nevesta bola jeho neter a žila na jeho dvore), ako dedič Poľska dal súhlas v pričleneniu svídnicko-javorského vojvodstva po Bolkovej smrti k zemiam Koruny českej. Karolova 11 ročná dcéra Katarína zasnúbená s Rudolfom IV. Habsburským

1353 - 37 ročný Karol IV. vdovec, nevesta pôvodne určená pre jeho syna, ktorý zomrel, nakoniec pre neho samého, 14 ročná, dcéra Henricha Svídnického, narodená 1339, čoskoro osirela a bola vychovávaná na dvore Ľudovíta u svojej pratety kráľovnej Alžbety, tretej manželky Karola Róberta, 10 rokov tam žila, dobré literárne a jazykové zdelanie, boli tam aj iné princezné, Markéta, dcéta Karla IV. snúbenica Ľudovíta, Alžbeta, dcéra bosnianskeho kráľa, po smrti Markéty uhorská kráľovná, druhá Ľudovítova manželka

Dvojitá svadba v Budíne Ľudovít s bosnianskou princeznou Alžbetou a Karel IV. s Annou Svídnickou

1355 rímska jazda a korunovácia Karla IV. za cisára

roztržky (intrigy Rudolfa IV.), ktorý očiernil Karla IV. pred Ľudovítom a naopak rozšíril klebetu, že Karla chcú zosadiť z ríšskeho trónu a zvoliť Ľudovíta Uhorského, schôdzka oboch kráľov v Trnave 15. mája 1360, urovnalo sa, prehlásenia, Karol IV. vydal vyhlásenie že nikdy neveril klebetám o Ľudovítovi a to isté uhorský kráľ o Karolovi

Rudolfove výboje vo Furlandsku (Friaul), zajatie aquilejského patriarchu, Ľudovít nadobudol dojem že za tým stojí cisár a chce obmedziť uhorský vplyv v severnom Taliansku, navyše aquilejský patriarcha ho žiadal o pomoc. K napätiu prispeli aj falzá údajne Karolových listov dotýkajúcich sa cti kráľovnej matky Alžbety, dlhoročná anjouovsko-luxemburská koalícia sa rozbila

Hrozba vzniku veľkej protiluxemburskej koalície zo sporu Karla IV. s Rudolfom IV. Habsburským, ktorý sa opakovane snažil o spojenectvo s Ľudovítom Veľkým, 1362 sa ku koalícii pridal aj poľský kráľ Kazimír, úzko viazaný na Ľudovíta, k hroziacej vojne nakoniec nedošlo,

údajne Ľudovít vstúpil do koalície kvôli urážke jeho matky, kráľovnej Alžbety, ktorú údajne Karel IV. označil za opitú. Seibt si myslí, že ide o fabuláciu slúžiacu k Ľudovítovmu ospravedlneniu

Kronika Jána z Turca: pre akési nezhody sa vydal s veľkým a silným vojskom k moravským hraniciam proti cisárovi Karolovi, v liste vyjadril nedôveru pánovi cisárovi a vstúpil do mesta Trenčín, jeho vojsko sa rozložilo na poliach a lúkach. A prv, než sa pohol prišiel do Trenčína svídnický knieža v sprievode niekoľkých barónov a rytierov rokovať o mieri v mene cisára, dohodli prímerie, no na uzavretie mieru boli vyslaní k cisárovi do Uherského Brodu palatín Mikuláš Konth a krajinský sudca Štefan Bubek určitým počtom rytierov

V komentároch je, že sa o tom zmieňuje Dlugosz, keď išlo o nejaký pohraničný spor cisár pred vyslancami uhorského kráľa povedal, že kráľovná vdova nie je dostatočne počestná, oni reagovali na túto urážku výzvou na súboj alebo že sú pripravení spolu s kráľom kvôli tomu vyhlásiť vojnu, cisár to chcel obrátiť na žart, ale vyslanci trvali na zadosťučinení za urážku ich kráľovnej, prerušili rokovania a vrátili sa domov. Ľudovít schválil počínanie legátov a napísal cisárovi listy, že urážku svoju a svojej matky pomstí zbraňami

situáciu upokojil sobáš Karola IV a Alžbetou Pomoranskou a uzavretie dedičských zmlúv medzi Habsburgovcami a Luxemb. v Brne na začiatku roku 1364, ku ktorým boli viazaní aj uhorskí Anjouovci, mier uzavretý v Brne

rozchod s uhorským kráľom rok 1370, zrušenie zasnúbenia Karolovho syna Václava s Alžbetou Uhorskou, dcérou Ľudovíta

zmierenie až 1372, Karel IV. prišiel s novými sobášnymi návrhmi: Mária a Žigmund

Máte-li další vědomosti o místech na území dnešního Slovenska, spojených se jménem Karla IV., budeme je rádi publikovat. Jen malá poznámka na lepší orientaci ve slovenských dějinách: Častěji se v nich setkáte se jmenovcem českého Otce vlasti – uherským králem Karlem IV. Habskurským (1987-1922), jenž sice také vstoupil do českých dějin, avšak až v roce 1916 jako nástupce trůnu a poslední rakouský císař Karel I. (korunovaci za českého krále Karla III. už nestihl).