Karel IV. a Slovensko

výročí Při příležitosti blížícího se 700. výročí narození Karla IV. jsem na stránku cesi.sk zařadil informaci (na niž mne upozornil Ing. Milan Klubal, jemuž i touto cestou děkuji) o pobytu Otce vlasti na hradu v Trenčíně. O konzultaci, zda navštívil i tehdejší Prešpurk, jsem požádal známého bratislavského historika PhDr. Štefana Holčíka.
PhDr. Štefan Holčík „Nikdy v živote som o tom nerozmýšľal, ani ma nenapadlo, že by mohol byť niekedy Karel IV. na území dnešnej Bratislavy...,“ odepsal mi a připojil zajímavá fakta o návštěvě Trnavy:

„Údajne 15.mája 1360 sa Karel stretol v Trnave s uhorským kráľom Ľudovítom Veľkým (Ludwig von Anjou, Nagy Lajos) a súčasne s rakúskym kniežaťom Rudolfom IV. z rodiny Habsburgovcov. Obaja boli vlastne zaťmi Karla IV.
Prvá žena Ľudovíta z Anjou bola najstaršia dcéra Karla IV. s prvou manželkou Blanche de Valois. Volala sa Margareta. Ako trojročnú ju zasnúbili s Ľudovítom, ako 10-ročnú ju za neho vydali, ako ani nie 15-ročná mu umrela (v roku 1349). V roku 1360 bol Ľudovít ženatý s druhou manželkou Alžbetou z Bosny.
Rakúske knieža Rudolf IV. mal za ženu oveľa mladšiu dcéru Karla IV. - Katarínu (1342 – 1386).
Ľudovít z Anjou mal s druhou manželkou len dcéru. Karel IV. sa rozhodol pripútať si ho dohodou, že Ľudovítova dcéra Mária (posledná z rodiny Anjou) sa vydá za Karlovho syna Zigmunda (z jeho štvrtého manželstva s Alžbetou Pomoranskou). V roku 1373 zasnúbili (na diaľku) dvojročnú Máriu s päťročným Zigmundom. Ľudovít umrel 1382. Žigmunda ako jedenásťročného (1379) poslali do Uhorska ako budúceho manžela kráľovnej a panujúceho kráľa. Po smrti Ľudovíta však mal problémy s jeho vdovou (svojou svokrou) ako aj s Máriou. Korunu si musel vojensky vybojovať. Uhorskou korunou ho korunovali 1387. S Máriou bol skutočne zosobášený v roku 1385.
Náměstí v Trnavě kdysi a dnes, foto:trnavskyhlas.sk, klikem zvětšit Návšteva Karla IV. v Trnave je historickým faktom. Nerozumiem, prečo musel prísť on do Trnavy, nie jeho zaťovia do Prahy. Ľudovít Veľký v Trnave žil v dome na námestí, kde aj zomrel (1382). Gotický dom po druhej svetovej vojne zbúrali ako pamiatku na „maďarské“ dejiny, a na jeho mieste postavili otrasnú modernú budovu pošty. Vtedy nikoho nenapadlo (ani Zdenka Nejedlého), že búrajú aj objekt spojený s osobou Karla IV.
Predpokladám, že Karel IV. do Trnavy prišiel od Brna, teda nebol dôvod prechádzať cez Prešporok, ktorý bol vtedy pohraničným provinčným mestečkom. Hrad za rezidenciu si zvolil až Zigmund po roku 1420. Palác pre neho stavali na Hrade od roku 1430, zomrel 1437, keď palác ešte nebol dokončený. V čase Karla IV. asi Hrad nelákal nikoho, ak dali prednosť hradu v Trenčíne.
Takže pokladám za vylúčené, že by Karel IV. v Prešporku niekedy bol.“

Máte-li další vědomosti o místech na území dnešního Slovenska, spojených se jménem Karla IV., budeme je rádi publikovat. Jen malá poznámka na lepší orientaci ve slovenských dějinách: Častěji se v nich setkáte se jmenovcem českého Otce vlasti – uherským králem Karlem IV. Habskurským (1987-1922), jenž sice také vstoupil do českých dějin, avšak až v roce 1916 jako nástupce trůnu a poslední rakouský císař Karel I. (korunovaci za českého krále Karla III. už nestihl).