Mgr. Jiří Výborný
novinář,
zakladatel a editor cesi.sk,
místopředseda Českého spolku Bratislava
Abecední přehled
účastníků diskuse
Jak přidat další příspěvek
Více informací o Češích v SR
Diskusní fórum 20 let menšinou
Tři hodnotící zprávy o české menšině
Na podzim 2012 vyzval sekretariát Zplnomocněnce Vlády SR pro národnostní menšiny představitele menšin na vypracování tří tzv. Hodnotících zpráv podle předem určeného společného scénáře. Za českou menšinu dokumenty sestavil místopředseda Českého spolku Bratislava Mgr. Jiří Výborný s přihlédnutím na připomínky obou představitelek české menšiny ve Vládním výboru pro národnostní menšiny Ing. H. Husenicové a MUDr. D. Takácsové, jež jsou současně předsedkyněmi dvou nejpočetnějších českých spolků v Bratislavě a Košicích. Tři zprávy o podpoře kultury, stavu školství a používání jazyka jsou zřejmě první v historii, jak je vlastníma očima mohli formulovat přímo zástupci menšin, proto jsme se rozhodli publikovat je s laskavým svolením zadavatele a v původním znění jako součást mozaiky o současném stavu české menšiny v SR dvacet let od svého vzniku a od rozdělení federace.
Hodnotiaca správa o podpore kultúry národnostných menšín
časť: česká menšinaKultúrne inštitúcie a ich štruktúra
a) štátne
Na Slovensku evidujeme jedinú štátnu inštitúciu, ktorá sa cielene zaoberá problematikou českej menšiny, a to je Múzeum kultúry Čechov na Slovensku ako súčasť Slovenského národného múzea v Martine. Múzeum vzniklo 1. júna 1999 pôvodne ako Dokumentačné stredisko českej kultúry na Slovensku a je jednou z najmladších muzeálnych inštitúcií v SR napriek tomu, že prítomnosť Čechov na území dnešného Slovenska je zaznamenaná už v najstaršej uhorskej kronike v ranom stredoveku (pozri: Múcska Vincent, Kronika anonymného notára kráľa Bela – Gesta Hungarorum, Vydavateľstvo Rak, Budmerice 2000, s. 82-83). To potvrdzuje skutočnosť, že až do vzniku samostatného Slovenska v roku 1993 česká menšina na Slovensku vďaka jazykovej a kultúrnej blízkosti obidvoch národov nebola nikdy vydeľovaná z majoritnej spoločnosti, naopak sa cítila jej súčasťou, nikdy nevytvárala osobitné komunity v niektorej lokalite, takže dnes je pomerne rovnomerne rozptýlená po celom území Slovenska, ako potvrdili výsledky ostatného Sčítania ľudu, domov a bytov v roku 2011.
Na Slovensku nepôsobí žiadny divadelný, folklórny alebo iný profesionálny umelecký súbor, ktorý by sa špecializoval na kultúru českej menšiny.
V oblasti českej kultúry na území Slovenska pôsobí ešte České centrum ako pobočka účelovej organizácie Ministerstva zahraničných vecí Českej republiky, zriadenej na propagáciu Českej republiky a českej kultúry v zahraničí. Sídlo má v Bratislave, no najmä mimo hlavného mesta spolupracuje s občianskymi združeniami českej menšiny.
b) dobrovoľné občianske združenia
V súčasnosti na Slovensku pôsobí podľa našich informácií dvanásť občianskych združení občanov hlásiacich sa k českej, moravskej a sliezskej národnosti a ich sympatizantov, ktoré organizujú kultúrne a spoločenské podujatia zamerané na udržiavanie a prezentáciu českého jazyka a kultúry.
Najaktívnejšie združenia českej a moravskej menšiny v SR sú od svojho vzniku v roku 1993 České spolky, ktoré v súčasnosti pôsobia ako samostatné právne subjekty v desiatke slovenských lokalít. Ich činnosť je zameraná zväčša na kultúrne a spoločenské podujatia ako sú napríklad kultúrne večery, prednášky, besedy, výstavy, koncerty, turistické aktivity, vzdelávacie a poznávacie aktivity a činnosť s deťmi a mládežou.
Podujatia väčšieho rozsahu (Český ples, Dni českej kultúry v Košiciach) organizuje iba Český spolok v Košiciach.
Najpočetnejšie združenia českej a moravskej menšiny v SR sú Český spolok v Košiciach a Český spolok Bratislava, ktoré uvádzajú rádovo 400, resp. 300 členov. Ostatné združenia majú okolo sto a menej členov.
Ako predstaviteľ českej národnostnej menšiny na Slovensku najmä vo vzťahu k zahraničiu vystupuje Český spolok na Slovensku, ktorý koordinuje kontakty českých spolkov v jednotlivých regiónoch Slovenska. Do svojho rozpadu na tieto regionálne samostatné právne subjekty v roku 2005 najväčšou organizáciou českej menšiny na Slovensku a združoval regionálne organizácie a miestne kluby v pätnástich slovenských mestách. Jeho predstavitelia naďalej udržujú členstvo v rámci FUEN – Federatívnej únie slovanských menšín v Európe a Československého ústavu zahraničného v Prahe, kontakty s českými krajanskými spolkami v Maďarsku, v Chorvátsku a iných krajinách.
Databáza inštitúcií a združení českej menšiny v SR
(v abecednom poradí)
a) štátne inštitúcie
Múzeum kultúry Čechov na Slovensku, Moyzesova 11, 036 80 Martin, fax: (043) 4220 290, e-mail: cesi-dok@stonline.sk, zelinova@snm.sk.
České centrum Slovensko, Hviezdoslavovo nám 8, P.O. Box 348, 814 99 Bratislava, tel: +421-2-54418215, fax: +421-2-54418215, e-mail: ccbratislava@czech.cz, www.czc.sk.
b) občianske združenia
(nakoľko združenia českej menšiny v SR nedisponujú inštitucionálnym zázemím, kontaktné údaje sa týkajú zvyčajne bydliska predsedu alebo iného predstaviteľa daného združenia, preto v záujme ochrany ich osobných údajov a pokoja ich rodín zverejňujeme iba písomný kontakt)
1. Český spolok Bratislava, Záhradnícka 33, 811 07 Bratislava, e-mail: stahlp@stonline.sk, www.cesi.sk.
2. Český spolok Martin, Jilemnického 55, 03601 Martin, e-mail: pepot@marticonet.sk.
3. Český spolok na Slovensku, Hlavná 70, 040 01 Košice, e-mail: csnske@zoznam.sk, www.cske.sk.
4. Český spolok Trenčín, 91321 Mnichova Lehota č. 153, e-mail: margitap@centrum.sk.
5. Český spolok v Košiciach, Hlavná 70, 040 01 Košice, e-mail: csvk@mail.t-com.sk, www.cske.sk.
6. Český spolok v Liptovskom Hrádku, Hviezdoslavova 145, 03301 Liptovský Hrádok, e-mail: nesrsta@bb.telecom.sk, http://emenes.wz.sk/cslh/index.htm.
7. Český spolok v Starej Ľubovni, Ľubovnianska knižnica, Letná 6, 06401 Stará Ľubovňa, e-mail: siposova@slnet.sk.
8. Český spolok v Trnavskom regióne, A. Hlinku 59/97, 92101 Piešťany, e-mail: vodrazka@naex.sk.
9. Český spolok Zvolen, Kimovská 22, 96001 Zvolen, e-mail: bmankov@stonline.sk.
10. Český spolok Žilina, Pri Rajčianke 52, 01001 Žilina, e-mail: czspolekzilina@seznam.cz.
11. Klub občanov Českej republiky, Pražská 17, 811 04 Bratislava, e-mail: bratinkovaj@centrum.sk.
12. Slovensko-český klub v SR, Tri hôrky 3, 040 11 Košice, e-mail: helena.miskufova@sentia.sk, www.slovenskoceskyklub.sk.
Okrajovo sa problematiky kultúry českej a moravskej menšiny ešte dotýka Kruh priateľov českej kultúry (Hviezdoslavovo nám. 8, 811 02 Bratislava, e-mail: vrastiak@slovanet.sk), ktorý od roku 1983 (v súčasnej právnej podobe od 1991) pôsobí v Bratislave ako združenie intelektuálov, zamerané na rozvoj slovensko-českých kultúrnych väzieb a prezentáciu českej kultúry v SR, každoročne v Trenčianskych Tepliciach odovzdáva Cenu Karla Čapka za prehlbovanie slovensko-českej spolupráce.
Menšie občianske združenia českej a moravskej menšiny v ďalších slovenských mestách (Nitra, Nové Zámky, Poprad, Púchov, Rožňava) podľa našich informácií už ukončili činnosť. V Hornom Hričove údajne pôsobí Slovensko-české kultúrne centrum ako inštitúcia zriadená miestnou samosprávou, o jej aktivitách na poli českej národnostnej menšiny však nie je nič známe.
Kultúrne aktivity českej menšiny
Najväčšie podujatia organizované v rámci združení českej národnostnej menšiny má tradične na svojom konte Český spolok v Košiciach. Dvadsaťročnú tradíciu tam majú napríklad Český ples alebo jesenné Dni českej kultúry, ktoré spolok pripravuje v spolupráci s Českým centrom a ďalšími partnermi z komunálnej a podnikateľskej sféry. Taktiež v ňom pôsobí jediné hudobné teleso českej menšiny v SR – Ženský zbor Českého spolku v Košiciach. Ďalej usporadúva letné vzdelávacie tábory pre deti a mládež, prevádzkuje českú knižnicu.
V Košiciach má sídlo aj Český spolok na Slovensku, ktorý pravidelne organizuje vzdelávacie semináre v oblasti práv národnostných menšín, v spolupráci s Českým spolkom v Litovskom Hrádku každoročné celoslovenské stretnutia na Symbolickom cintoríne v Žiarskej doline a usporadúva kultúrne programy pre regionálne České spolky, ktoré samy nepodávajú žiadosti o dotáciu v rámci programu podpory kultúry národnostných menšín.
Najmladším združením v Košiciach – svojou históriou aj vekovým zložením – je Slovensko-český klub, ktorý združuje najmä druhú a tretiu generáciu Čechov, ktorí v minulosti prišli na Slovensko, preto je jeho činnosť okrem tradičných kultúrnych podujatí (literárne besedy, výstavy, koncerty, prednášky) zameraná prevažne na prácu s deťmi s cieľom uchovania českého povedomia, takisto organizuje letné tábory pre deti a mládež.
Z väčších podujatí možno uviesť Beh vzájomnosti, ktorý organizoval v spolupráci s ďalšími partnermi Český spolok Trenčín, no tradícia tohto zaujímavého športového podujatia bola vlani prerušená.
Český spolok v Bratislave v minulosti organizoval aj väčšie podujatia (napr. Český ples), no v súčasnosti sa s ohľadom na prevažne seniorskú štruktúru svojich členov orientuje na komornejšie kultúrne podujatia nekomerčného charakteru – prednášky, besedy, výstavy, koncerty, tvorivé dielne pre deti, prípadne spoločenské aktivity ako sú turistické vychádzky, vlastivedné zájazdy, seniorské posedenia, ktorých cieľom je udržiavanie živého jazyka a prezentácia českej kultúry a tradícií.
Český spolok v Žiline pri svojich aktivitách dlhodobo spolupracuje s Krajskou knižnicou v Žiline, kde aj pomáha rozširovať ponuku českých periodík a kníh.
V Českom spolku v Martine dominuje poznávacia činnosť formou prednášok, zájazdov a turistických aktivít.
Český spolok v Trnavskom regióne sa zameriava najmä na výstavy a koncerty českých umelcov a klubovú činnosť.
Český spolok vo Zvolene okrem vlastnej klubovej činnosti, zameranej aj na deti a mládež, mapuje činnosť osobností českého pôvodu v regióne stredného Slovenska, o ktorých vydáva publikácie.
V roku 2012 vznikol Český spolok v Starej Ľubovni, ktorý začína činnosť klubovú, vzdelávaciu a kultúrnu.
Klub občanov Českej republiky pôsobí podľa vyjadrení predstaviteľov v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach, organizuje zájazdy do ČR, každoročne je spoluorganizátorom seminára v Prahe na tému Slováci v ČR a Česi v SR, inú činnosť nezverejňuje.
Zdroje podpory pre kultúru českej národnostnej menšiny v SR
Aktivity českej menšiny v SR sú financované z troch hlavných zdrojov, pričom iba niektoré združenia využívajú všetky tri z nich.
Stabilným, no objemom prostriedkov najmenším z nich sú členské príspevky, prípadne doplnené o príjem z odvodu 2 % dane z príjmov v súlade s príslušnými zákonmi.
Najväčším zdrojom pre niektoré združenia sú prostriedky z grantov v rámci programu podpory kultúry národnostných menšín Úradu vlády SR, prevažne v rámci podprogramu Živá kultúra. Konkrétne v roku 2011 bolo v prospech projektov českej národnostnej menšiny v rámci vládneho programu vyčlenených 166 000 eur na 40 projektov, v tomto roku to bolo 176 000 eur na 43 projektov.
Zaujímavým a pre niektoré subjekty českej národnostnej menšiny rozhodujúcim zdrojom sú tiež dotácie na konkrétne projekty poskytované Ministerstvom zahraničných vecí ČR v rámci programu podpory krajanských aktivít vo svete.
Podporu z komunálnej sféry využívajú ad hoc iba niektoré združenia (Martin, Košice, Zvolen), zvyčajne ide o nefinančnú podporu vo forme napríklad bezplatného poskytnutia sály, prípadne podobnej úľavy. Košický samosprávny kraj a Mesto Košice podporujú Dni českej kultúry a Český spolok v Košiciach tiež opakovane využíva podporu Československého ústavu zahraničného v Prahe. V rámci Českého spolku Zvolen boli v minulosti z komunálnych zdrojov poskytnuté menšie finančné príspevky na vydanie publikácií, týkajúcich sa významných osobností českého pôvodu v regióne, alebo na odhalenie renovovanej pamätnej dosky pri Masarykovej studničke v Štiavnických vrchoch.
V súčasnosti neevidujeme v rámci českej menšiny na Slovensku aktivity, ktoré by boli podporované aj z fondov EÚ.
Najvýznamnejšie problémy a ich príčiny a návrhy riešenia
Najväčším problém rozvoja a podpory kultúry českej národnostnej menšiny v SR je rýchlo ubúdajúci počet príslušníkov českej menšiny (o celú tretinu v priebehu ostatných desať rokov podľa údajov Sčítania ľudu v rokoch 2001 a 2011) a jej zvyšujúci sa priemerný vek. To výrazne limituje možnosť získavať finančné prostriedky z vlastných zdrojov (členské príspevky, dve percentá z daní z príjmu).
Rozhodujúcim zdrojom tak ostávajú granty v rámci štátnej podpory kultúry národnostných menšín, no v jej rámci predstavitelia združení českej národnostnej menšiny ako najväčší problém označujú stále sa meniace a čoraz komplikovanejšie pravidlá na poskytovanie grantov v rámci tohto programu (prechod kompetencií v oblasti národnostných menšín z Ministerstva kultúry SR na Úrad vlády SR tento problém ešte viac prehĺbil).
S tým súvisí narastajúca zložitosť elektronickej registrácie žiadostí o dotácie. Preto sa viaceré združenia vzdali možnosti uchádzať sa o tieto granty a zvyčajne využívajú iba jednoduchší a flexibilnejší systém finančnej podpory zo strany MZV ČR.
Riešenie tohto problému vidíme v schválení dlhodobej a transparentnej koncepcie a stálych pravidiel na podporu kultúry národnostných menšín, ktoré sa nebudú meniť každý rok, resp. po každej výmene vlády, – napríklad formou zákona, o ktorom sa už dlhšie iba hovorí. Pravidlá na udeľovanie dotácií by mali riešiť aj možnosť financovania režijných nákladov národnostných združení.
S ohľadom na charakter a zloženie českej národnostnej menšiny žiadame zachovať podprogram Živá kultúra v podobe, ktorá umožní podporu aj menších kultúrnych podujatí lokálneho zamerania.
V roku 2013 uvítame opatrenia na stabilizáciu systému grantov tak, aby sa neopakovala situácia z ostatných rokov, kedy už schválené dotácie boli fakticky poskytované až v závere roka, čo pôsobí likvidačne voči organizátorom podujatí najmä v prvom polroku a presúva väčšinu aktivít do druhého polroka, kedy ich realizácia býva pre krátkosť času problematická.
Bratislava 5. 12. 2012, spracoval:
Mgr. Jiří Výborný, podpredseda Českého spolku Bratislava
Hodnotiaca správa o stave národnostného školstva
časť: česká menšinaNa Slovensku v súčasnosti neexistuje žiadne školské zariadenie s vyučovacím českým jazykom. Niektoré súkromné školy v Bratislave v minulosti prejavili záujem o českého lektora v rámci fakultatívnych krúžkov českého jazyka, určených najmä pre záujemcov o pohovory na vysoké školy v ČR, bližšie informácie však nepoznáme.
V zmysle platných zákonov a medzivládnych zmlúv majú študenti stredných a najmä vysokých škôl v SR možnosť študovať po úspešnom zložení prijímacích skúšok na príslušnej strednej a vysokej škole na území Českej republiky. Týka sa to aj občanov SR, hlásiacich sa k českej a moravskej národnostnej menšine, ktorí to podľa možnosti a záujmu využívajú.
Z racionálneho hľadiska nepovažujú občianske združenia českej a moravskej menšiny za zmysluplné snažiť sa v súčasnosti o zriadenie školských zariadení s vyučovacím jazykom českým. Vychádzame pritom z vyše 70-ročnej tradície jednotného školstva v rámci bývalého spoločného štátu. Potomkovia českej národnostnej menšiny v SR vždy bez problémov navštevovali slovenské školy a slovensko-českú bilingválnosť považujú za prirodzenú.
Súčasne však podporujeme myšlienku výučby českého jazyka, literatúry a reálií ako nepovinného predmetu na stredných školách, čo by nepochybne uľahčilo adaptáciu slovenských študentov na českých vysokých školách, posilnilo povedomie a znalosť českého jazyka pri potomkoch českej národnostnej menšiny v SR a podporilo udržanie vzájomnej zrozumiteľnosti českého a slovenského jazyka u mladej generácie.
S ohľadom na výrazný pokles počtu príslušníkov českej národnostnej menšiny v ostatnom desaťročí nepovažujeme v najbližšom období otázku českého národnostného školstva na území SR za prioritnú. S ohľadom na pomerne rovnomerne nízke zastúpenie príslušníkov českej menšiny na Slovensku, by z hľadiska dostatku žiakov prichádzali do úvahy iba veľké mestá ako Bratislava alebo Košice. Z iniciatívy českých úradov sa už v minulosti uskutočnila v Bratislave prieskumná anketa, za akých podmienok by v českých a zmiešaných rodinách mali rodičia záujem posielať dieťa do českej školy, z ktorej vyplynulo, že väčšina rodičov by uprednostnila bližšiu slovenskú ako priveľmi vzdialenú českú školu.
Na úrovni vysokého školstva v minulosti existovalo štúdium bohemistiky v rámci katedry slovanských jazykov na Univerzite Komenského v Bratislave, pre nízky záujem a problémy s dochádzaním lektora z Brna, však malo krátkodobé trvanie. Podľa našich informácií možnosť otvorenia štúdia českého jazyka a literatúry zvažovali aj ďalšie univerzity (naposledy od r. 2012/13 v Nitre), no bez účasti občianskych združení českej menšiny, takže podrobnosti nepoznáme, no zriadenie takýchto študijných odborov by malo našu podporu.
Český spolok v Bratislave v minulosti podporoval snahu o navrátenie názvu „Masarykove školy“ školským budovám na Českej ul. v Bratislave, kde by bolo vhodné rozšíriť výučbu najmä na strednom stupni fakultatívne aj o niektoré predmety v českom jazyku, vychádzajúc tak v ústrety študentom, ktorí chcú pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu v ČR, avšak napriek podpore zo strany miestnej samosprávy aj verejnosti sa najmä po zmene vlastníckych vzťahov javí takáto možnosť ako nereálna. Podobné aktivity, podľa našich informácií, vyvíjala aj Základná škola v Bystričke u Martina, usilujúca o pomenovanie ZŠ Alice Masarykovej.
Bratislava 5. 12. 2012, spracoval:
Mgr. Jiří Výborný, podpredseda Českého spolku Bratislava
Hodnotiaca správa o používaní jazykov národnostných menšín
časť: česká menšinaČeský jazyk v dôsledku svojej slovanskej príbuznosti, blízkosti a zrozumiteľnosti od nepamäti používaný na území Slovenska ako rovnocenný jazyku domáceho obyvateľstva. Počas obdobia spoločného štátu česko-slovenského (1918-1939 a 1945-1992) bol spolu s jazykom slovenským štátnym jazykom, takže absolútna väčšina slovenskej populácie mu rozumie, a naopak príslušníci českej národnostnej menšiny považujú za prirodzené používať v úradnom a pracovnom styku jazyk slovenský. Preto nikdy nevznášali a nevznášajú žiadne požiadavky týkajúce sa napríklad dostupnosti informácií v zdravotníckych zariadeniach, a podobne.
Na Slovensku v súčasnosti vychádza ako jediné periodikum v českom jazyku dvojmesačník Stříbrný vítr, vydávaný Českým spolkom v Košiciach. Okrem toho české spolky v Martine, Bratislave a Trnavskom regióne distribuujú spravidla štvrťročne vlastné nepravidelné interné tlačoviny, informujúce o aktivitách a pripravovaných podujatiach konkrétneho združenia.
Podobné zameranie majú aj štyri internetové stránky, a to Českého spolku Bratislava (www.cesi.sk), Českého spolku v Košiciach (www.cske.sk), Českého spolku v Liptovskom Hrádku (http://emenes.wz.sk/cslh/index.htm) a Slovensko-českého klubu v Košiciach (www.slovenskoceskyklub.sk), tento klub prevádzkuje aj facebookovú stránku ako fórum pre strednú a mladú generáciu. Stránka cesi.sk navyše poskytuje súhrnnejší prehľad o českej a moravskej menšine v SR z hľadiska dejín, štatistiky, a pod., prezentuje tiež obsah niekoľkých ročníkov mesačníka Česká beseda, ktorý vychádzal v rokoch 1995-2007.
K udržiavaniu znalosti českého jazyka detí a mládeže prispievajú letné vzdelávacie tábory, organizované Českým spolkom v Košiciach a Slovensko-českým klubom v Košiciach.
Problémy a ich riešenia
Český jazyk sa príležitostne objavuje v audiovizuálnych masovokomunikačných prostriedkoch (rozhlasové a televízne vysielanie, filmy, českí hostia v rôznych programoch, najmä zábavných a spravodajských).
Národnostné vysielanie v českom jazyku zabezpečuje iba Štátna rozhlasová a televízna spoločnosť RTVS, to je však výrazne regionálne limitované sídlom obidvoch redakcií národnostného vysielania v Košiciach, kde české vysielanie aj v rozhlase aj v televízii zabezpečuje jediná externá redaktorka (dôchodkyňa).
V rozhlase (stanica Patria) to je pravidelné hodinové vysielanie každú tretiu sobotu.
Televízia (Dvojka) pripravuje zhruba päť polhodinových národnostných magazínov v češtine ročne (niekedy v rámci mixu zostaveného z príspevkov o viacerých národnostiach), okrem toho sa informácia o aktivitách českej komunity objavuje v sobotňajšom programu národnostných správ.
Z hľadiska prezentácie života a aktivít českej komunity v SR tento rozsah nepovažujeme za uspokojivý, hoci zrejme zodpovedá aktuálnym (najmä finančným) možnostiam tejto inštitúcie. Riešením tejto situácie by bolo zriadenie stáleho redaktora pre českojazyčné vysielanie, prípadne prenos časti redakcie národnostného vysielania (týka sa aj iných národností) na stredné Slovensko, odkiaľ by ľahšie pokrývala nielen východnú časť republiky.
O to citlivejšia je pre českú menšinu otázka zabezpečenia dostupnosti českých televíznych a rozhlasových staníc, ktoré je možné vďaka satelitným a káblovým operátorom sledovať na väčšine územia SR. Hoci ich sledovanosť v SR výrazne neprevyšuje početnosť tunajšej českej a moravskej menšiny, stále sa opakujú snahy pod rôznymi zámienkami úradným zásahom túto dostupnosť obmedziť, prípadne úplne zakázať. To je v zásadnom rozpore s jedným zo základných pravidiel Európskej únie o otvorených hraniciach, preto by sme privítali vzájomnú dohodu o dostupnosti rozhlasových a TV staníc medzi SR a ČR (samozrejme v rámci medzinárodných licenčných práv na šírenie niektorých programov), čo by bolo prínosom pre obidve krajiny aj s ohľadom na výrazne väčší a stále narastajúci počet slovenskej menšiny v ČR.
Príslušníci českej národnostnej menšiny svoj materinský jazyk bez problémov využívajú v rámci rodiny a svojej komunity, v rámci úradného a pracovného styku väčšina z nich využíva znalosť slovenského jazyka alebo príbuznosť a vzájomnú zrozumiteľnosť slovenského a českého jazyka. Napriek tomu sa opakovane stretávame s problémom platnosti menšinového (a bývalého štátneho) jazyka v úradnom styku. Vznik Slovenskej republiky v r. 1993 ukončil vyše 70-ročnú tradíciu českého jazyka ako jedného z dvoch štátnych jazykov, a hoci v absolútnej väčšine prípadov sa s ním občan národnostnej menšiny bežne dorozumie v úradnom styku, v obchodnej, ekonomickej, sociálnej alebo náboženskej sfére, v praxi sa stále stretávame s chaosom pri výklade, zjednodušene povedané „či úradník chce češtine rozumieť alebo nie“.
Jazykom legislatívy síce Úrad vlády SR, sekcia národnostných menšín, odbor postavenia a práv národnostných menšín vo svojom „Stanovisku k právnej úprave používania českého jazyka v kontexte zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov“ zo dňa 26. 9. 2011 (reg. č. 32373/14012/2011/SNM) konštatoval, že „Český jazyk sa na účely používania v úradnom styku nepovažuje za jazyk menšiny, ale za jazyk spĺňajúci požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka“, avšak prax tomu nie vždy nasvedčuje, preto by sme privítali, aby toto Stanovisko Úradu vlády SR našlo svoje legislatívne vyjadrenie jednoznačne priamo v zákone.
Názorným vyjadrením prístupu k „zrozumiteľnosti“ českého jazyka v úradnom styku je poplatok za vyhotovenie a overenie úradnej kópie dokumentu v českom jazyku, čo sa netýka iba českej národnostnej menšiny, ale aj časti majoritnej spoločnosti, ktorá má niektorý doklad (rodný, sobášny list, vysvedčenie, rôzne osvedčenia, atď.) z minulosti (počas existencie spoločného štátu 1918-92) v českom jazyku. Zástupca českej menšiny na túto skutočnosť upozornil v súvislosti s Implementáciou Charty regionálnych alebo menšinových jazykov v SR, ktorá v článkoch „9 – Súdníctvo“ a „10 – Správne orgány a verejné služby“ predpokladá právo predkladať doklady a dôkazy v menšinovom jazyku bez dodatočných nákladov pre túto stranu. Pritom Sadzobník správnych poplatkov podľa zákona NR SR č. 145/1995 Z.z. v kapitole „Osvedčovanie listín a podpisov“, ako aj Sadzobník na výpočet odmeny notára za notársku činnosť podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR zo 4. decembra 2008 v Položke C, bod. 2, sú dokladom toho, že v prípade cudzieho jazyka (aj českého) sa vyžaduje dvojnásobný poplatok. Príslušníci túto skutočnosť považujú za diskriminačnú o to viac, že recipročne Česká republika takto nepristupuje k dokumentom v slovenskom jazyku (pozri napr. český Zákon č. 634/2004 Sb. o správních poplatcích, položka 4) a podľa našich informácií ani v prípade dokumentov vydaných po vzniku SR od r. 1993!
Bratislava 5. 12. 2012, spracoval:
Mgr. Jiří Výborný, podpredseda Českého spolku Bratislava
© jv 2012