Devízový prísľub

Ľubo Dobrovoda

Ľubo Dobrovoda
(1962) je autorem beletristické knihy:“Ja, malkáč“ a mnoha povídek psaných pro časopisy. Mezinárodní P.E.N. klub si ho vybral jako zástupce slovenských spisovatelů pro literární akci nazvanou Café d´Europe, která se konala 9. května 2006 v kavárnách všech evropských metropolí. Pro tuto příležitost Ľ. Dobrovoda napsal a přečetl povídku „Potichu som Europán“. Pochází ze smíšené česko-slovenské rodiny, (maminka je původem z Lomnice nad Popelkou), píše slovensky, ale dobře ovládá i češtinu.

Mama stále žiada o devízový prísľub. Neviem presne, čo to je a prečo nám ho tie svine nechcú dať. Viem iba to, že bez neho sa do Juhošky dostať nedá. Mne by to teda vôbec nevadilo, však sme tam už boli.
Ľubo Dobrovoda Aj tak by som bol najradšej cez prázdniny doma so Slávom a Jirkom, čo bývajú oproti. Tým je najlepšie, nemusia sa terigať k blbému moru, ani nikam inam, lebo ich tatko je notorik a všetko prechlastá. Závidím im ho, je skvelé mať otca opilca. Keď príde domov, neotravuje, podpíše hocičo a hneď zaspí. Potom ho chalani komplet prešacujú a ideme nakupovať. To ma baví. Slávo kúpi obrovskú tatrovku za 105 Kčs a do vyklápky naleje deväť fliaš kofoly. Potom si hocikedy len tak kľakneme a pijeme z kofolového jazera. Keď všetko vypijeme, máme žblnkacie brucho zo slona a z chobota nám vysyčujú vzduchy. Chcel by som stále kupovať kofolové tatrovky, ale nemám žiadne peniaze.
Mama tak strašne šetrí na tú debilnú Juhošku, že nežerieme nič iné, len chleba s paštekou, čo sa volá Májka. Presne tak, ako tá príšera z Gurunu. A ešte si ju aj vezieme so sebou. Tú paštétu hnusnú. Lebo v Juhoške je draho. Nakupujú tam iba Nemci, a tak ich za to nenávidíme. Ešte sa na nich aj kukáme úplne zle, hovoríme švajne a také, ale im to je jedno. Kupujú, čo vidia, revú nemeckými hlasmi a žerú chobotnice, až im chápadlá trčia z červených ksichtov. Chobotnice mám asi rád, ale neviem to presne, lebo som ich ešte nikdy nejedol.
Na čo vlastne je ten prísľub, keď sme aj tak úplní chudákovia. Tá banka, čo do nej furt nosíme potvrdenia a žiadosti, je obrovská. A tie dvere, na ktorých je napísané Kapitalistické štáty a Juhoslávia, tiež. V takom velikánskom baráku musí byť predsa peňazí na milión Juhošiek. Tak prečo nám ich nedajú, veď mama naozaj neje skoro nič. Len, aby mohla, keď sa vrátime, hovoriť Tá Juhoška je neskutočná! Aach, to slané more! Balzááám! A to slnko, čajky, vône... Iný svet! Nesmiem nikomu povedať, že v inom svete desať dní pršalo a plačúca mama vykrikovala Vylez už, ty sk...vené slnko! Ani to, ako poškriabala nejakého pána, čo si k nej dovoľoval a hovoril Lepa Čechyna jebigos. A už vôbec nie o tom, ako som prosil o tričko so žralokom z filmu Čeľuste, ktorý teraz všade dávajú, a je na ňom napísané Jaws. Ale mama radšej nakúpila drahé pohľadnice, na ktoré písala kraviny ako Horúci pozdrav z preslnenej nádhery! alebo Šumíme vám s morom slané spomenutie. Dokonca jedno spomenutie poslala aj tatkovi. Nechcel by som počuť, ako hulákal Za moje krvavé alimenty sa jej to vála pri mori!
Keby som si tak mohol dať aspoň ledo medo, čo predávajú na pláži. Ale keď mame poviem, že mi je horúco a som vysmädnutý, skríkne Tak si zaplávaj a poriadne si vypláchni ústa morskou vodou. To je liek na ďasná! A vôbec na všetko. Pamätaj si, morská voda je tá najlepšia minerálka. No to iste, najmä tu pri tej kanálovej rúre, kde ležíme, lebo inde sa platí.
Potom ešte musíme samozrejme kúpiť úúúžasné darčeky babičke, do roboty, tete Jane. Proste bambilión ľuďom. Nech vidia, ako nám bolo úúúžasne. Iba mne sa nič nekúpi, lebo môj dar je vraj to, že som mohol byť hladný a smädný s mamou pri mori.
Keby nám tak ten prísľub nedali, to by bola krása. Vlastne, mohli by ho dať, ale iba mame, nech si ide sama. A konečne mi donesie to tričko so žralokom, pichliačskú balónrybu, čo vyzerá ako pán školník, a dreveného somárika s vedrami na chrbte. A keď bude pri tom rozprávať o tej velikánskej krááse, kľudne si ju vypočujem. V novom tričku. Aj tak to budú tie isté reči ako minule, keď sme si tú ooobrovskú krásu užívali spolu. Akurát, že teraz mi to nebude pripadať tak, že mama bola na úplne inej dovolenke ako ja.